Icelandic Film Corporation)
Dráma
Réžia: Fridrik Thór Fridriksson
Island, Nórsko, Spolková republika Nemecko, Veľká Británia 2002
Príbeh bývalého amerického trestanca Simona (Keith Carradine), ktorý sa po tridsiatich rokoch vracia na Island navštíviť svojich príbuzných. V skutočnosti sa však obzerá po tom najosamelejšom mieste, kde by si mohol vziať život a spraviť tým bodku za všetkým. Skôr, než k tomu dôjde, spoznáva Dúu (Margrét Vilhjálmsdóttir), červenovlasú, umelecky založenú žienku.
Simon a Dúa
Miestny policajt Johann (Ingvar E. Sigurdsson) je cudzincovi od začiatku v pätách. Vidí v ňom ani nie tak „narušiteľa poriadku“, ale skôr potenciálneho konkurenta, ktorý nabúral jeho záujem o svojskú Dúu. Dúa prechováva v dome islandského sokola, o ktorého sa starala, keď bol ranený. Ide o vzácny druh chráneného dravca s vysokou hodnotou na čiernom trhu a je nelegálne držať ho v zajatí. Neopätovaný záujem zo strany Dúi vedie frustrovaného šerifa k stále agresívnejšiemu správaniu, až sú Simon a Dúa po tragických udalostiach nútení opustiť ostrov. So sokolom v klietke, utekajúc pred zákonom, sa pretĺkajú až do Hamburgu. Aj napriek Dúinmu nesúhlasu (pre Dúu je sokol zosobnením slobody a poslednou spomienkou života na jej milovanom ostrove), sa Simon pokúsi vtáka predať, aby im umožnil prežiť, keďže Dúa darovala peniaze, ktoré potrebovali na útek charite.
Medzi Simonom a Dúou vzniká magický vzťah. Simon k nej cíti náklonnosť, bráni sa však prehĺbeniu vzťahu, má totiž dojem, že by jej mohol byť otcom. Hlavné postavy sú protikladné a neustále sa medzi nimi vynárajú rozpory spôsobené odlišným vnímaním života: Simon je tvrdý realista a nevie pochopiť Dúinu vieru v horoskopy. Ide ho poraziť z toho, čo niekedy Dúa vyvedie, pritom v ponímaní úprimnej a možno trochu naivnej, éterickej žienky to je úplne normálne. Stretnutie s Dúou však odťahuje Simona od jeho pôvodného úmyslu vziať si život, stáva sa jej ochrancom a tým získava pocit, že v živote nie je zbytočný.
Island a symbolika
Film, natočený v málovravnom štýle ako predošlé Fridrikssonove diela (Zimnica, Diablov ostrov, Anjeli univerza), necháva skôr hovoriť krajinu svoj príbeh. Tiché a chladné scenérie Islandu umocňujú pocit izolácie, ktoré v sebe hlavné postavy nesú. Film zaujme svojou symbolikou: Dúa, nespútaná, prostá a trochu mystická je stelesnením Islandu. Alebo je skôr svojou slobodomyseľnosťou ako vzácny islandský sokol, o ktorého sa stará? Životom uťahaného Simona by sme mohli nazvať stelesnením uväzneného vtáka.
Thriller?
Snímka zlyháva po príchode dvojice do Nemecka, kde režisérovi dochádzajú nápady a klubový film sa mení na závažno-vtipný akože-thriller. Dočkáme sa aj nemožnej prestrelky. Nevydarenú dramatiku, na ktorej sa film potkýňa, zachraňujú výkony oboch protagonistov, či už je to výnimočne charizmatický Keith Carradine alebo optimistická, zvláštna Dúa.
K príbehu o stretnutí dvoch osamelých ľudí z odlišných generácií bol vydaný aj soundtrack ako samostatné CD. Hudba vystihuje a dotvára atmosféru drsného, severského, ale kúzelného ostrova. Z interpretov sú pre niektorých z nás možno známi Hilmar Örn Hilmarsson alebo islandská experimentálna skupina Múm.
