Mesiac v splne. (nasa.gov)
Už od dávnej minulosti si ľudia lámali hlavy nad záhadami existencie Mesiaca a jeho vplyvu na nich. Pripisovali mu rôzne mystické vlastnosti a v starodávnych mýtoch Lunu (Mesiac) chápali ako súčasť božstiev. Pre mnohých umelcov slúžil ako múza alebo inšpirácia pri tvorbe ich slávnych diel. Postupom času vedecké bádanie odhalilo rúcha mnohých tajomstiev tejto družice obiehajúcej okolo Zeme.
Mesiac v mýtoch
Od pradávna sa ľudia snažili žiť v súlade s rytmom prírody a vplyv Mesiaca chápali ako neoddeliteľnú súčasť ich života. Samotným mesačným fázam pripisovali osobitú dôležitosť.
V mnohých kultúrach bol mesačný cyklus Mesiaca spájaný so ženskými božstvami (grécka bohyne Selene, Artemis, rímske bohyne Luna a Diana) kvôli menštruačnému cyklu ženy, ktorý korešponduje s fázami obehu Mesiaca okolo Zeme (28 dní).
Blíženec Zeme, ktorý ,,svieti“ na oblohe
Ako vieme, Mesiac je najbližším nebeským telesom k našej planéte (vzdialenosť od Zeme je 384 000 km). Na oblohe sa nám pri pozorovaní zdá byť veľkým telesom, ale v skutočnosti má priemer 3 476 km. Mesiac v skutočnosti nesvieti na oblohe vlastným svetlom, ale odrazeným zo Slnka. Na mesačnom povrchu môžeme voľným okom pozorovať tmavšie časti nazývané ,,moria“ a svetlejšie časti ,,planiny“.
V stredoveku ešte pred objavením ďalekohľadu ľudia tvrdili, že Mesiac je guľa s dokonale hladkým povrchom. Galileo ako prvý pozoroval ďalekohľadom Mesiac a zistil, že nie je hladký, ale má krátery. V 17. storočí bola nakreslená mapa Mesiaca (autori Riccioli, Grimaldi) s pomenovaním kráterov, ktoré poznáme dodnes.
Významní astronómovia ešte začiatkom 19. storočia uvažovali o existencie vegetácie na Mesiaci a o jeho osídlení selenitmi. Vedeckým pozorovaním sa ukázalo, že na Mesiaci neexistujú žiadne vodné plochy ani samostatný život. Odvrátená strana Mesiaca bola zmapovaná preletom sondy Luna 3 v 60. rokoch 20. storočia.
Mesačné fázy
Poloha Mesiaca voči Slnku a Zemi sa mení podľa štyroch mesačných fáz. V prvej lunárnej fáze Nov nie je Mesiac vôbec viditeľný, lebo je k Zemi natočená jeho tmavá strana. Vtedy je najbližšie pri Slnku. V druhej fáze nazývanej prvá štvrť vidíme polovicu pologule Mesiaca (tvaru D) a Mesiac postupne ďalej pribúda. V splne ako tretej lunárnej fáze nám na oblohe žiari okrúhly Mesiac, pretože Slnko osvetľuje celú jeho pologuľu. V ďalších dňoch ubúda a dostáva sa do záverečnej fázy k poslednej štvrti a vtedy pozorujeme polovicu pologule Mesiaca (tvaru C) na východe. Mesiac potom ďalej,,cúva“ k novu, aby sa začal ďalší cyklus. Jeden cyklus obehu Mesiaca okolo Zeme trvá približne 28 dní.
Záhadný spln Mesiaca
Naši predkovia žili zrejme viac v súlade s prírodnými zákonitosťami a mnohí vnímali vplyv splnu na organizmus. Astrológovia sa domnievajú, že počas splnu Mesiaca na organizmus pôsobí zvláštne vyžarovanie, pretože Zem vtedy stojí medzi Slnkom a Mesiacom. Naša psychika sa týmto pôsobením môže stať nevyrovnaná a potom dochádza častejším bolestiam hlavy, vnútornému nepokoju i k zlému spaniu.
Astrológovia skúmajú rôzne vplyvy pôsobenia mesačných fáz na život človeka a zohľadňujú to i pri vypracovávaní horoskopov. Luna ovláda podľa západnej astrológie podvedomú stránku človeka, intuíciu, fantáziu, snivosť, inšpiráciu a jeho citové rozpoloženie. Podľa nej Slnko predstavuje aktívny mužský princíp a na strane druhej Mesiac pasívny ženský princíp. Mesiac sa takisto v čínskom astrologickom chápaní spája so ženskou stránkou – jin.
Vedecké odpovede a dôkazy pôsobenia Mesiaca na ľudský organizmus podľa jeho konštelácii na oblohe neexistujú. Bude teda na každom z nás vytvoriť si svoje vlastné pochopenie v hľadaní pravdy o vplyvu pôsobenia nebeských telies na našu Zem. Dnes môžete pozorovať na večernej oblohe každý mesiac sa opakujúci úkaz – spln Mesiaca a skúsiť precítiť jeho pôsobenie.
