„Rozprávky nemôžu byť chytené do siete slov, pretože ich kvality sú neopísateľné, a napriek tomu sú vnímateľné. Majú množstvo prvkov, ale analýzy nikdy nedokážu odhaliť tajomstvo ich všetkých.“ --J.R.R. Tolkien
Úroveň vedomia u ľudí nebola vždy tak upätá na hmotu ako to vidíme dnes. V dobách keď vznikali rozprávky sa ľudia snažili žiť v súlade s prírodou a jej bytosťami, s prírodnými cyklami a planetárnymi vplyvmi. Vnímali ich ako prirodzenú súčasť života. V tej dobe rozprávky vlastne neboli ani rozprávkami, ale príbehmi, ktoré vyjadrovali hlboké posolstvo a podľa rôznych prameňov často vychádzali zo skutočnosti. Zaujímavým poznatkom je, že v pradávnych dobách vznikali na rôznych miestach Zeme nápadne podobné príbehy. Podľa významného učenca Adolfa Bastiana sú všetky základné motívy takzvanými „elementárnymi myšlienkami“ ľudstva a ich výber sa vyskytuje v Indii, Babylone i v príbehoch z južných morí.
Ak chceme pochopiť realitu, musíme najprv pochopiť rozprávku
Tento výrok by sa niekomu mohol zdať mierne pritiahnutý za vlasy, poďme sa naň teda pozrieť z trocha iného uhla pohľadu. Ako už stáročia overili, rozprávky majú nadčasovú kvalitu. Princípy, ktoré vyjadrujú, sa nemenia, menia sa len ľudia a ich pochopenia. V rozprávkach je zakorenená hlboká múdrosť, ktorá sa do človeka vlieva priamo, aj bez jeho pričinenia. Dá sa jej rozumieť intuitívne, tým najvnútornejším spôsobom vnímania. Napríklad deti nevnímajú príbehy rozumovo či analyzujúco, ale dušou. V rozprávke je všetko živé, a nesie so sebou mnohé skryté vnútorné obsahy. Nájdeme tu pravzory cností a predobrazy, na ktoré sa človek má, prípadne nemá vyvinúť. Stotožňuje sa s hrdinom, chce byť odvážny, nebojácny a smelý ako ten, kto zachráni princeznú a porazí zlého čarodeja a zároveň sa dištancuje od závistlivých, zlostných či nespravodlivých. Ak sa tento princíp u ľudí uplatňuje od malička, v ďalšom živote majú cestu k vnútornému rozvoju značne uľahčenú. Dokonca, podľa skúseností psychológov sa človeku, ktorý má vo svojom vedomí uložené praobrazy dobra a zla, lásky a ochoty pomáhať iným, postupuje vo vlastnom živote v prípade problémov omnoho ľahšie. Človek s ťažkosťami, ktorý nemá vytvorené tieto „nitky“, vedúce smerovanie jeho predstavivosti či fantázie, sa potom v procese liečenia nemá akoby čoho zachytiť. Múdrosť, ktorú si človek nazhromaždí od svojho detstva z rôznych príbehov, rozprávok či mýtov môže utvárať dôležitú základňu pre chápanie etických princípov, ale aj pre rozvoj vlastnej fantázie a tvorivosti.
Čo znamenajú rozprávky pre deti?
Každý z nás určite tuší, ako veľmi a do hĺbky rozprávka ovplyvňuje vnútorný citový život dieťaťa. Mnohí si spomíname, ako dychtivo sme čakali na stretnutie s rozprávkou, ako sme sa tešili z rozprávkových hrdinov, ktorí vždy premohli zlo a ako sme si možno vysnívali svojho vlastného hrdinu, ktorý nás ochráni vo chvíľach nebezpečenstva, alebo sme snívali, ako my sami zachraňujeme a rozdávame dobro.
Samozrejme, reč je o rozprávkach a príbehoch klasických, ktoré v sebe zahŕňajú posolstvo, pre človeka také dôležité. Moderné rozprávky už poväčšine slúžia iba k zabaveniu sa, či oddychu. Často sú v nich zahrnuté deštruktívne či nesprávne vzorce správania, aj keď treba povedať, že aj tu existujú výnimky, ktoré prihliadajú na správnosť princípov a charakter hrdinov.
V rozprávkach klasických sa často tiež vyskytuje veľa zla, či násilia. To ale v tomto prípade na detskú dušičku nemá deštruktívny vplyv, je skôr zobrazením prekážok, ktoré sa vyskytujú v reálnom živote, a ktoré treba prekonať múdrosťou, trpezlivosťou a poznaním. Kontrast, ktorý spôsobuje zobrazenie dobra a zla, má často naopak blahodarný vplyv na pochopenie sveta detskými očami. Keď je potom v reálnom živote rovnováha sveta narušená, dieťa je pripravenejšie na znášanie zla a žije v očakávaní víťazstva dobra. Rozprávky nám ukazujú zlo, ale zároveň odhaľujú aj spôsoby ako sa s ním vyrovnať. Pán Tolkien povedal: “Rozprávky môžu vytvoriť monštrá, ktoré lietajú vzduchom alebo prebývajú v hlbinách, ale ani v najmenšom sa nesnažia uniknúť z neba alebo mora.“ A toto deti akosi intuitívne cítia a neobávajú sa, že by sa často veľmi kruté udalosti mohli prihodiť im, alebo ich blízkym.
Deti sú rozprávkové bytosti
A dalo by sa povedať, že väčšinu času žijú vo svojej bohatej fantázii, ktorá im toho umožňuje mnoho vysvetliť a preklenúť. Pretože dieťa sa dokáže takmer dokonale stotožniť s rozprávkovým hrdinom, prežívať dobro a vžiť sa do úlohy tak, akoby ono samotné to dobro konalo, dokáže pomôcť sebe aj iným. Potom v neskoršom životnom období sa človek, tak ako sa stotožňoval s rozprávkovými hrdinami, stotožňuje s bolesťami a radosťami iných ľudí, je schopný empatie a aj pomoci tým, ktorí ju potrebujú. Pravdaže ideálne by bolo, ak by pri prechádzaní sa v ríši fantázie deťom pomáhali ich sprievodcovia ako rodičia či prarodičia.
Rozprávky sú deťom blízke aj svojou neurčitou časovosťou: „ ...žil raz dávno jeden drak...“; opakovaním dejových udalostí – hrdina musí nájsť zlatú podkovu, zlaté pero, zlatý vlas; a tiež rýchlou a jasnou dynamikou deja.
Patrí sa tiež spomenúť
Jungiánsky prístup k výkladu rozprávok patrí k zaujímavým oblastiam poznávania ľudskej duše a jej skúsenosti. V týchto výkladoch sa na dej, predmety, ľudí i javy nahliada prostredníctvom vnímania ich symboliky. Najdôležitejšiu rolu tu zohrávajú tzv. archetypy, ktoré vyjadrujú praobrazy skúseností a javov. Medzi najčastejšie interpretované patria archetypy Bytostného Ja, Anima a Animy, Tieňa a ďalších. Zaujímavé a podnetné dielo na túto tému napísala Jungova žiačka a spolupracovníčka Marie- Louise Von Franz.
